Pokyny pre rozhodcov
2.1. Vedenie turnaja/rozhodca: Pri turnajoch musí byť prítomný rozhodca.
2.2. Právomoci rozhodcu: Rozhodca sa stará o poriadok a dodržiavanie pravidiel počas hry. Je kompletne zodpovedný za partiu, ktorú práve vedie. Je na rozhodcovi, či osloví predstaviteľov turnaja ohľadom interpretácie pravidiel, umiestňovania gúľ atď. Avšak všetky rozhodnutia musí urobiť sám. Proti týmto rozhodnutiam sa môže hráč odvolať u predstaviteľov turnaja iba v prípade, ak si myslí, že rozhodca spravil chybu. Predstaviteľ môže potom rozhodnutie rozhodcu opraviť a teda ho prehlasovať.
2.3. Zodpovednosť rozhodcu: Rozhodca je povinný odpovedať na všetky otázky hráča týkajúce sa hry, ako napr. či leží guľa v trojuholníkovom poli, alebo v záhlaví, aký je stav hry, koľko bodov ešte chýba k víťazstvu, či hrá protihráč istotu, či spravil faul, aké pravidlo bolo použité atď. Pokiaľ je potrebné vysvetlenie niektorého pravidla, rozhodca ho vysvetlí hráčovi ako vie, pričom však v prípade chybného vysvetlenia nie je hráč chránený proti pravidlám, ktoré sa používajú. Rozhodca nemôže v žiadnom prípade vyslovovať svoju subjektívnu mienku ako napr. či sa dá úder zahrať, či je táto kombinácia možná, či je plátno pomalé, alebo rýchle atď. Rozhodca musí zostať absolútne neutrálny.
2.4. Posledná turnajová právomoc: Napriek tomu, že sa tieto pravidlá pokúšajú vysvetliť väčšinu herných situácii, mohla by sa vyskytnúť potreba správnej interpretácie a ich správneho použitia za nezvyčajných okolností. Jediné rozhodnutie vynesie potom vedúci turnaja podľa svojej mienky. To je potom konečné.
2.5. Uzatváranie stávok rozhodcom: Rozhodcom sa prísne zakazuje uzatvárať akékoľvek stávky na hráčov, hru alebo turnaj. V prípade, že toto rozhodca, alebo predstaviteľ turnaja spraví, znamená to jeho okamžité odvolanie a odobratie všetkých finančných prostriedkov, ktoré mu boli za turnaj pridelené.
2.6. Pred hrou: Ak je to potrebné, vyčistí rozhodca pred hrou plátno a gule. Presvedčí sa o tom, či je k dispozícii krieda a pomocné tágo. Pokiaľ je to potrebné, označí na stole body, záhlavie, návratovú čiaru a obrys trojuholníka perom.
2.7. Rozostavenie gúľ: Rozhodca rozostaví gule tak, aby boli čo najbližšie k sebe, aby sa každá guľa dotýkala susednej. Malo by sa obmedziť klopanie po guliach. Je lepšie vyhladiť plátno kefou. Ak rozhodca gule rozostavil, nie je hráčovi dovolené upravovať po ňom rozostavenie.
Hráčovi je dovolené, aby si rozostavenie pozrel. Ak rozostavenie zjavne nezodpovedá pravidlám (predná guľa sa po rozostavení zjavne odchýli, alebo guľa č. 1 nie je vpredu pri hre č. 9), môže hráč na toto rozhodcu upozorniť. Rozhodca potom svoje rozostavenie opraví. Ďalej sa pri rozostavení použije pravidlo 2,28.
2.8. Hlásenie jamiek: Pri hrách, v ktorých sa jamky hlásia, môže hráč hrať guľu podľa svojho výberu, ale predtým ako zahrá, musí nahlásiť jamku a guľu. Nemusí uvádzať detaily ako karamboláže, kombinácie, alebo mantinely. Hráčovi sa rátajú všetky navyše odohrané gule, ktoré odohral zároveň s nahlásenou. Ak rozhodca nesprávne nahlási úder, mal by ho hráč opraviť pred tým, ako úder vykoná. Pokiaľ z akéhokoľvek dôvodu dôjde k zlému nahláseniu a rozhodca je tej mienky, že sa hráč len zmýlil, posudzuje sa úder ako správny. Jasné údery sa hlásiť nemusia. Rozhodca musí každé hlásenie hráča nahlas potvrdiť.
2.9. Hlásenie faulu: Rozhodca ohlási faul hneď potom, ako ho hráč spravil. Upozorní protihráča, ktorý je na rade, že má ”guľu v ruke”, ak je to v súlade s danou hrou.
Pokiaľ sa môže biela umiestniť hocikde na stole (”bal in hand”), dá rozhodca hráčovi bielu guľu do ruky. Rozhodca ohlási faul v tom momente, kedy sa stal. Nie až vtedy, keď sú gule v pokoji. Ohlásenie faulu musí byť zreteľné, aby ho počul protihráč aj publikum.
2.10. Súčasný náraz: Ak rozhodca vidí, že biela guľa narazila v rovnakom okamihu do správnej aj nesprávnej gule a nemôže sa správne rozhodnúť, ktorá bola narazená ako prvá, rozhodne v prospech hráča, ktorý úder vykonal.
2.11. Vyprázdňovanie jamiek: Ak sa hrá na stoloch bez automatického vracania gúľ, odstraňuje rozhodca gule z plných jamiek. Je však na zodpovednosti hráča, aby si na toto dával pozor, pretože nemá právo protestu, pokiaľ z plnej jamky z tohto dôvodu vyskočí guľa.
Vyprázdňovanie jamiek sa zásadne nesmie robiť počas úderu. Aby hráč nebol vyvedený z rytmu, čaká rozhodca na hráčovo požiadanie o vyprázdnenie jamky.
2.12. Čistenie gúľ: Počas hry môže hráč požiadať rozhodcu o vyčistenie jednej alebo viacerých gúľ alebo stola. Miesta, z ktorých boli gule odobraté k čisteniu, sa označia.
2.13. Vracanie gúľ: Gule sa vracajú do hry tak, aby ich číslo ukazovalo smerom hore.
2.14. Vyžiadanie informácie: Ak nemal rozhodca pri možnom faule dobrý výhľad, potom môže rozhodnutie vyniesť podľa každého kritéria, ktoré považuje za správne.
2.15. Nesprávne používanie výstroja: Rozhodca by mal pozorne sledovať, či hráč nepoužíva výstroj a pomôcky na niečo, na čo nie sú určené. Predstavitelia turnaja by mali hráčov pred takýmto konaním vystríhať. V zásade sa to netrestá, pretože rozhodca alebo predstavitelia turnaja musia zakročiť predtým ako k tomu dôjde. Ak by hráč takéto upozornenie ignoroval, môže rozhodca proti nemu zakročiť pre nešportové správanie sa (viď tiež bod 1.3. a 1.4.).
2.16. Záväzné varovania: Rozhodca by mal využiť každú príležitosť varovať hráča, pokiaľ sa hráč chystá spraviť závažný faul (napr. tretí faul v poradí, požiadanie o radu, hranie po vyslovenom faule...). Ak rozhodca zabudne upozorniť hráča na to, že má už 2 fauly, berie sa to akoby mal hráč len 1 faul. Rozhodca musí hráča upozorniť aj na to, že guľa spí na mantineli. Inak sa táto situácia posudzuje, ako keby hráč túto guľu na mantinel zahral. Varovanie vyslovené počas úderu je neúčinné. Hráč musí mať dostatok času na reakciu na varovanie.
2.17. Opätovné položenie gúľ do pozície: Ak je to nutné, vráti rozhodca pohnuté gule do pôvodnej pozície tak, ako je to najlepšie možné. Rozhodca môže v tomto prípade požiadať o radu. Aj rozhodcom pohnuté gule sa musia vrátiť do pôvodnej polohy.
Rozhodca môže požiadať o radu výhradne hráčov. Nikdy ju nesmie žiadať od divákov.
2.18. Vonkajšie rušivé vplyvy: Ak je hráčov úder ovplyvnený rušením z okolia, vráti rozhodca gule do pôvodnej pozície a úder sa opakuje. Ak sa už gule nedajú rozložiť do pôvodnej polohy, hra sa zopakuje, pričom začína ten hráč, ktorý začínal pokazenú hru.
2.19. Nesprávne pohnuté gule: Každý hráč, ktorý podľa mienky rozhodcu naschvál nesprávne pohol guľami (prudké pohyby na plátne, tlačenie alebo posunutie stola...), prehráva hru alebo aj partiu. Rozhodnutie závisí od rozhodcu (viď nešportové správanie). Nie je na to potrebné predošlé varovanie rozhodcu.
2.20. Určenie prestrku: Keď je vzdialenosť medzi bielou a farebnou guľou menšia ako veľkosť kriedy, vyžaduje sa od rozhodcu zvláštna pozornosť. V takejto situácii platí nasledovné pravidlo: ak biela pobehne za farebnou o viac ako polovicu priemeru gule, je to faul (iba ak rozhodca rozhodne, že sa jednalo o korektný úder).
Vzhľadom na to, že v horeuvedenej situácii je u dobrého hráča možné takýto úder vykonať správne, platí nasledovné pravidlo: ak biela pri údere predbehne farebnú guľu, alebo ide rovnakou rýchlosťou, je to vždy faul. Aj ťahák, ktorý najskôr beží za guľou a až potom sa začne vracať, je faulom.
2.21. Varovanie ”mimo záhlavia”: Ak si hráč môže položiť bielu hocikde v záhlaví, musí ho rozhodca varovať, keď vidí, že chce hráč bielou odohrať z priestoru mimo záhlavia. Ak hráč napriek varovaniu zahrá z miesta mimo záhlavia, je to faul (viď špeciálne pravidlo ohľadom potrestania, viď aj bod 3.9.).
2.22. Miesto pre hráča: Hráči sa musia zdržiavať počas hry len v priestore im vyhradenom, kým je protihráč pri stole. Ak chce hráč miesto hry opustiť, musí sa na to spýtať rozhodcu a vyčkať na jeho dovolenie. Rozhodca má hráča upozorniť, aby nepotreboval veľa času a aby toto privilégium nezneužíval na provokovanie súpera.
Toto pravidlo je prídavkom k pravidlu o time out. Okrem svojho time out smie hráč opustiť miesto hry len v prípade nutnosti. V žiadnom prípade sa tým nesmie rušiť úder súpera. V ostatnom platia pravidlá 1.9. a 2.25.
2.23. Zákaz rád z okolia: Hráč nesmie brať vedome akékoľvek rady z okolia, iba ak je to výslovne dovolené turnajovým pravidlom. Počas hry nesmie hráč ústne, alebo inak komunikovať s inými osobami, ako s predstaviteľmi turnaja a s protihráčom. Ak má hráč dovolený dôvod pre rozprávanie (objednať si nápoj, alebo pomôcku), musí to spraviť pomocou predstaviteľa turnaja, alebo s jeho povolením a za pozorovania rozhodcu. Ak má rozhodca dôvod domnievať sa, že hráč vedome hľadá, alebo akceptuje podporu z okolia, musí podniknúť zodpovedajúce kroky pre nešportové správanie sa. Toto neplatí počas time out.
2.24. Rušenie a obťažovanie z okolia: Ak divák, ktorý sám nie je hráčom turnaja ruší hráčov, môže rozhodca požadovať, aby opustil priestor (viď aj komentár k bodu 1.9.).
2.25. Pomalá hra: (viď pravidlo 1.11.).
2.26. Protesty: Hráč môže od rozhodcu chcieť vysvetliť niektoré pravidlo, alebo protestovať proti zlému rozhodnutiu. Toto hráč musí spraviť predtým, než zahrá nasledujúci úder, pretože v opačnom prípade nebude protest zobratý na vedomie. Ak si hráč myslí, že sa sporná situácia nedá vyriešiť preto, lebo rozhodca zle aplikuje pravidlo, musí rozhodca tento protest odovzdať vedúcemu turnaja. Rozhodnutie vedúceho turnaja je konečné. V každom prípade sa hra zastaví, kým sa spor nevyrieši. Hráč a rozhodca musia akceptovať zastavenie hry, keď protihráč protestuje. Ak hráč ignoruje protihráčov protest, môže to znamenať jeho diskvalifikáciu, alebo stratu partie.
2.27. Dočasne zastavená hra: Rozhodca musí zastaviť partiu vždy vtedy, keď hráč podal protest, alebo ak si myslí, že pokračovanie hry nie je možné. Ak niektorý divák partiu ruší, môže sa táto zastaviť, kým divák neopustí miesto hry (viď aj bod 1.12.).
2.28. Nešportové správanie: Rozhodca má právo a povinnosť zistiť, či žiadny hráč nepodniká také konanie, ktoré by podľa jeho mienky bolo nešportové, nepôsobí trápne, rušivo alebo škodlivo pre ostatných hráčov, predstaviteľov turnaja, hostí alebo šport všeobecne. Rozhodca a aj iní predstavitelia turnaja majú právo každého hráča, ktorý sa nešportovo správa, s varovaním ale aj bez neho diskvalifikovať, alebo inak potrestať.
Nešportové správanie je také správanie, ktoré znamená úmyselné obchádzanie pravidiel. Potrestanie sa má vykonať úmerne. Spravidla sa používa nasledovné stupňovanie: varovanie (výzva bez následkov), dôrazné varovanie (s prehrou hry, pri hre 14/1 hodnotíme ako úmyselný faul, v hre č. 8 a 9 tzn. stratu aj ďalšej hry, ak obaja hráči hrali už na guľu č. 8 alebo 9), v ťažkých prípadoch stratu celej partie, diskvalifikáciu. V ťažších prípadoch môže byť vyslovené hneď dôrazné varovanie bez predchádzajúceho varovania. Strata partie alebo diskvalifikácia sa musí konzultovať s vedením turnaja.
